Sveťo Krno 2023

Sveťo Krno:

Dvetisíc kilometrov okolo českých hraníc

O SVEŤOVI

Svetozár Krno patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, maďarskej, korzickej, sardínskej, zakarpatskej, česko-moravskej, poľskej a krymskej horskej sústave. Dvakrát prešiel Cestu hrdinov SNP.

Svetozár Krno pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v gréckych, kosovských a macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu, Mauríciu, Tenerife a Madeire, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.

Je spisovateľom literatúry faktu (http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/svetozar-krno a https://www.litcentrum.sk/rozhovor/nespravili-sme-nieco-zle-pytaju-sa-cestovatelia), nositeľom medzinárodnej literárnej Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2022 a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. Do kontrastu kladie pasívny plytký konzum, pohodlie, lenivosť, snobizmus, technologickú odcudzenosť, globalizujúcu sa uniformitu, na všeobecnú pravdu nárokujúcu a unavenú euroatlantickú civilizáciu s vitalitou, ľudskosťou,
orientálnou mystikou a nefalošným návratom človeka k prírode a k sebe samému.

Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska. (http://www.expedicie.estranky.sk/)

Esejistické cestopisy
1. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2001, 160 s.
2. Od kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan. Bratislava: Karpaty-Infopress 2003, 160 s.
3. Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány. Bratislava: Karpaty-Infopress 2007, 152 s.
4. Od brehov Issyk-kulu po Pamír. Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s.
5. Ak je na zemi raj, Gruzínske kapitoly. Bratislava: Karpaty-Infopress 2002, 160 s (spolu s otcom,
Milošom Krnom)
6. Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána. Bratislava: Karpaty-Infopress 2011, 184 s.
7. Od prameňa Gangy po indický Tibet. Bratislava: Karpaty-Infopress 2013, 160 s.
8. Monzúnový Sečuán a čínsky sever. Bratislava: Karpaty-Infopress 2015, 176 s.
9. Nepál v monzúnovom šate. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 160 s.
10. Cestou necestnou za polárnym slnkom. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
11. Od Atlantického oceánu po Egejské more. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
12. Zo slnečného Balkánu do srdca Európy. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
13. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 272 s., druhé
rozšírené a prepracované vydanie
14. Farby, ľudia a báje južného Kaukazu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 200 s.
15. Od Hokkaida po Južnú Kóreu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2019, 160 s.
16. Z devínskeho brala na Duklu. Cesta hrdinov SNP Bratislava: Karpaty-Infopress 2021, 360 s.

PREDNÁŠKA

DVETISÍC KILOMETROV OKOLO ČESKÝCH HRANÍC​

  • SOBOTA 4. 11. 2023
  • BARMUSEUM

Prezentácia zachytáva skúsenosti a úvahy pešieho dvojmesačného putovania po dvadsiatich českých pohraničných pohoriach počas „korónového leta“ . Prednášateľ porovnáva súčasné postrehy so zážitkami z mladosti, keď sem zavítal dobrovoľne v civile alebo na
rozkaz ako vojak základnej prezenčnej služby. Spomína pahorky i končiare, skalné mosty, osamelé balvany, lesy, lúky, pramene, potoky, rieky, meandre, mokrade, rašeliniská, jazerá, rybníky, jaskyne, hradiská, hrady, zámky a vinice. Divák spozná Moravskú Amazonu,
Páľavu, hraničné bunkre postavené pred začatím druhej svetovej vojny, ticho novohradských hôr a zhon pri Pravčickej bráne, Českú Kanadu, Českú Sibír a České Švajčiarsko, obrie šumavské smreky i spúšť po kalamite a pasení lykožrúta, minerálne vody v Slavkovskom lese, oživené Krušné hory,  ľadovcové kary a plesá v Krkonošiach, skalné mestá v adršpašskom, teplickom a broumovskom regióne, sloníka na Kralickom Sněžníku, maratóncov na Pradedovi  a podobne. V  prednáške sa prelínajú obrazy prírody, živé stretnutia s rozličnými typmi návštevníkov a „malé výlety“ do českej, niekde aj nemecko-českej mytológie, v ktorej vystupujú báji ochrancovia jednotlivých pohorí. Autor spomína známych spisovateľov, ktorí zobrazili uvedený výsek českej a moravskej krajiny.