Zahraničnú stáž si rôzni ľudia môžu predstavovať rôzne… Ja, v tom čase doktorand-lesný ekológ, som si zaumienil predovšetkým vidieť a zažiť skutočnú lesnú divočinu, kde človek môže pozorovať prírodu v jej najsurovejšej a najúžasnejšej podobe. Najprv som si na začiatok (ako tréning na skutočnú divočinu) osamote prebehol 230 kilometrov s vyše desaťkilometrovým prevýšením popri rusko-gruzínskej hranici. No a potom som sa už vybral tam, kde ma to ťahalo najviac – do nedostupných dolín mimo turistické destinácie, kde podľa satelitných snímok ležali tie najzachovalejšie lesy južného Kaukazu. Tušil som, že to bude silný zážitok, ale realita ma aj tak dostala: nádherná farebná jeseň miestami prechádzala do krutej zimy a kládla mi do cesty množstvo prekážok, z ktorých niektoré sa mi mohli stať aj osudnými. Dlhú ťaživú samotu striedali nečakané stretnutia, nedotknuté lesy s ozrutnými jedľami ustupovali zasneženým hrebeňom. Nakoniec som však všetko zvládol a vrátil sa späť plný dojmov, ktoré ostanú vo mne asi už do konca života.