O SEBE
Som antropológ, ktorého Bosna a Hercegovina chytila už pri prvej exkurzii na jar 2004, a drží ma dodnes. Zaujíma ma, ako sa v spoločnosti poznačenej deliacimi čiarami vytvára a udržiava solidarita a akú rolu pri tom zohráva náboženstvo. Pracujem s dlhodobým terénnym materiálom a rozhovormi, ktoré prepájam s historickým a regionálnym kontextom. Mimo výskumu vyučujem sociálnu antropológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a vediem kurzy z antropológie a religionistiky na Univerzite Palackého v Olomouci. Rád spájam učebňu s terénom, takže organizujem študentské exkurzie do Sarajeva a okolia. Pri nich sa teória z knižiek a vedeckých článkov stretáva s každodennosťou Balkánu.

PREZENTÁCIA
Bosna a Hercegovina je krajina tesných susedstiev, kde sa minaret a kostolná zvonica často zmestia do jedného záberu. V prezentácii ukážem, ako sa tu v rôznych obdobiach – od stredovekej a osmanskej plurality cez habsburskú modernizáciu a juhoslovanský socializmus – vytvárali praktiky spolužitia medzi moslimami, katolíkmi a pravoslávnymi. Budeme sledovať, čo z týchto každodenných dohôd zostalo, čo sa narušilo v 90. rokoch, a prečo bola vojna taká ničivá práve pre spoločnosť zvyknutú žiť „spolu aj vedľa seba“.
Na konkrétnych príkladoch zo Sarajeva a strednej Bosny priblížim, ako dnes ľudia a kultúry hľadajú rovnováhu medzi identitou a spoluprácou: od susedských rituálov a sviatkov cez obnovu sakrálnych priestorov až po drobné formy solidarity v každodennom živote. Náboženstvo sa tu ukáže ako tmel aj hranica, a práve v tejto dvojitej role lepšie pochopíme minulosť aj prítomnosť Bosny a Hercegoviny.