O SVEŤOVI
Svetozár Krno patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, maďarskej, korzickej, sardínskej, zakarpatskej, česko-moravskej a krymskej horskej sústave. Dvakrát prešiel Cestu hrdinov SNP.
Svetozár Krno pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v gréckych, kosovských a macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu, Mauríciu, Tenerife a Madeire, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.
Je spisovateľom literatúry faktu (http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/svetozar-krno a https://www.litcentrum.sk/rozhovor/nespravili-sme-nieco-zle-pytaju-sa-cestovatelia), nositeľom medzinárodnej literárnej Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2022 a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. Do kontrastu kladie pasívny plytký konzum, pohodlie, lenivosť, snobizmus, technologickú odcudzenosť, globalizujúcu sa uniformitu, na všeobecnú pravdu nárokujúcu a unavenú euroatlantickú civilizáciu s vitalitou, ľudskosťou,
orientálnou mystikou a nefalošným návratom človeka k prírode a k sebe samému.
Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska. (http://www.expedicie.estranky.sk/)
Esejistické cestopisy
1. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2001, 160 s.
2. Od kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan. Bratislava: Karpaty-Infopress 2003, 160 s.
3. Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány. Bratislava: Karpaty-Infopress 2007, 152 s.
4. Od brehov Issyk-kulu po Pamír. Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s.
5. Ak je na zemi raj, Gruzínske kapitoly. Bratislava: Karpaty-Infopress 2002, 160 s (spolu s otcom,
Milošom Krnom)
6. Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána. Bratislava: Karpaty-Infopress 2011, 184 s.
7. Od prameňa Gangy po indický Tibet. Bratislava: Karpaty-Infopress 2013, 160 s.
8. Monzúnový Sečuán a čínsky sever. Bratislava: Karpaty-Infopress 2015, 176 s.
9. Nepál v monzúnovom šate. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 160 s.
10. Cestou necestnou za polárnym slnkom. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
11. Od Atlantického oceánu po Egejské more. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
12. Zo slnečného Balkánu do srdca Európy. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
13. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 272 s., druhé
rozšírené a prepracované vydanie
14. Farby, ľudia a báje južného Kaukazu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 200 s.
15. Od Hokkaida po Južnú Kóreu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2019, 160 s.
16. Z devínskeho brala na Duklu. Cesta hrdinov SNP Bratislava: Karpaty-Infopress 2021, 360 s.
PREDNÁŠKA
Cestou necestnou za polárnym slnkom
- SOBOTA 5. 11. 2022
- BARMUSEUM
Kungsleden (Kráľovská cesta) predstavuje 440-kilomerovú trasu v severnom Švédsku, Tiahne sa od dedinky Abisko, ktorá leží pod Laponskou bránou, zo severu na juh až po Hemavan. Križuje jednu najrozsiahlejších a súčasne zriedkavých divočín tzv. západnej Európy. Prednáška nás zavedie za polárny kruh, do Laponska, v ktorom sa nachádza aj Kebnekaise (2 117 m), najvyšší vrchol Švédska. omorodé (pre nás krkolomné) názvy končiarov a krajina pripomínajú ruskú Kolu.
Švédi sa rozhodli, že v národnom parku Sarek budú budovať cesty, chodníky, chaty a ani iné civilizačné vymoženosti. V pohorí zakázali hospodársku činnosť. Niet tu ani značiek a smerovacích tabuliek. Na ploche 80-krát 80 kilometrov stoja dva mosty a jedna bezpečnostná telefónna búdka. Nič viac. Počas letnej sezóny ju križuje viac sobov ako turistov, ktorých neustále zápasia s močarinami, brodmi, mokrými skalami, hustými kríkmi, orientačnými problémami, suťoviskami a občas aj aj s ľadovcovými trhlinami. Ťažké, ale krásne hory. kutočná divočina, akú sme zažili na Sibíri.
Prednáška porovnáva švédske skúsenosti s pôsobením v Nórsku, na Islande, Kolskom polostrove a Urale.
